V šepotaní zelenej stopy, kde tečie Absint
Ako surealista, ktorý skrýva svoje tajomstvá v parnom prachu kde tancujú a hrajú sa sliny..
Monetove farby tieňov , kde tečie absint ..delikátne tance Emeraldy a svet zabudnutých snov
Renoir útočí na bašty rozpustilosti farbami..a  Degasove baletky sa bežia skryť..
V hĺbke absintu zblednú všetci závisťou .. je to svet subtílnych, umenia a mágie..
Váš M.COX

S vôňou konope a záhonmi tulipánov sa predieram rovinatou krajinou..
Vrstvenie zážitkov sa blíži k maximu. Je tu celý svet..
Bortí hranice predsudkov a poriadku. Nehraj sa na nič a nasávaj všetko čo tu letí vzduchom.. drink, slnko sa skrýva pod mrakmi..
Kľukaté uličky, tehlové domčeky.. milimetre priestoru a kilometre multikultúry.
Neboj sa, si v Amsterdame
Váš M.COX

Vznikol nový svet… ťahy štetcom a hviezdna noc..
Upnuté cyprušteky francúzskeho vidieka.. mesiac sa krúti v žltej a preberá žezlo nad odrazmi na hladine…
Cez deň keď kvitnú slnečníky a temnota sa zmenší ..skryje sa v jeho hlave
V Goghovom svete vládne krása
Svet v ktorom sa žiaľ stratí on sám…
Váš M. COX

V štvrtinovej temnote, kde sa skrývajú líšky a naša láska
Strážia to purpurovo – modré svetlo hviezdy a dýchajú doň ako do uhlíkov..
Udržia teplo a plameň..
Pod nánosom dní si musíme všímať aby naše svetlo prehorelo aj cez kamene , ktoré budeme mať raz nad hlavami…
…odráža hĺbku našich láskavých podvedomí..
..ako klišé vždy vravel som vám, madam… láska je všetko
Váš M. COX

..pýchou derie sa svetom,
v konaniach rázny, všetko ti povie holou vetou..
slzy vypustí len stroho v kúte domu..
ráno rozoznie ho ako hukot zvonu..
musí ísť ďalej , nemaj mu to za zlé..
chce ešte zasadiť, kým skončí ..celú alej..
a tak zo života stratil kusy lásky..
vo viere, že spasí svet.. pre oči jednej tmavovlásky..

Váš M. COX

..priatelia moji! Píšem vám tento list..
Vedel som, že táto chvíľa musela prísť..
Je ženou zámožného pána..
Jej hlas uniesol nás do skrýši toho studeného rána..
Obrazy boli pri nej ako suita čo vnímal som len kradmo..
Na výstave v Petersburgu zhodila zo seba to jarmo..
Teraz držím ju za ruku a unikáme zlosti..
A láska hrá sa s nami na hraniciach márnivosti…

Váš M. COX

Vrásnenie dní, v rytme sa k cieľu stáča..
Keď preskočí iskra, jasná a čistá v nás
Odchádza spleen, krajinou pieseň kráča..
Do ticha tiká, týka sa hlavne nás
Rým je flow, hra snov, s tou hrou sa hrám rád
Mení sa na zázrak..
Lieči, dýcha, saje..ja v nej omotaný sa hrajem…

Váš M.COX

Útek do noci, s farebným ľadom, bez tvojej pomoci..
Čierna sa mení na tyrkys a ty už na mňa nemyslíš
Zore má stále čas, noc na nás nepočká..
Tak skrývam sa v nej ako decko a vypijem dnes asi šecko
..útek do noci, bez tvojej pomoci.. ten film opakujú zas a zas

Váš M.COX

..do ufúľanej existencie mi vošiel diabol..
Dal mi bielu košeľu, čierne lakovky, kravatu a kufrík..
Tu máš! ..dám ti to čo chceš, po čom túžiš, ha haaa
Len ich musíš obrať o ich slabosti..
Dôveru, naivitu, chamtivosť, závisť a túžby..
Tu dolu ti to podpíšu..
Neboj sa, budú im horieť perá a atrament bude tiecť potokom ..
Na oplátku ti dám…poznanie

Váš M.COX

Drž sa vody, bež a drž sa vody…
Keď budeš padať k zemi..ukáže ti cestu
Horúci deň zmení v noci na nevestu
Ovlaží ti smädné telo, čo hovoriť chce k svetu smelo
Slnko nespáli v nás jazerá a lomy úžin , po lagúnach kde vo vlhkosti rodia sa túžby…
Len drž sa vody..ona je život..
Drž sa vody .. aj keď len tento večer s božským vínom.:)

Váš M. COX

V stenách farebného Lisabonu som našiel zmysel pre kompozíciu..
Ledabolo rozhádzané obklady na stenách domov sa skrútili do nirvány štruktúry, ktorú som niekde hlboko v sebe hľadal..
Vôňa mora a dunenie vĺn prístavu..kde sa moreplavci spíjali vínom víťazstva
Čas však mení to čo sme sa učili, skresľuje náš pohľad ..
Nájsť zmysel v tom toku času..a byť spokojný

Váš M.COX

Toľko ohňa, vášne a podpálených listov na rozlúčku..
Toľko nehanebných snov a pokušení..
Toľko nocí, ktoré sa radšej nemali nikdy skončiť..
Toľko chutí ukončiť svoj rozpáraný život..
Toľko chľastu, koksu a vedľajších úmyslov..
Ti nedá nikto iný….ako láskavé peklo…

Váš M.COX

Mesto mlčí, skrýva sa do šera a výstražne dvíha neónový smog
V úzkych prúdoch dažďa, v odrazoch výkladov v ktorých sa sami sebe nepáčime..
Krik a vreskot konzumu a sexu noci sa ponoril do výkalov márnosti.
..mesto mlčí a zadržiava tajomstvá, ktoré ostanú v ňom

Váš M.COX

..moja drahá!
..ubehli roky, zrkadlia sa v kalužiach ako detské skoky..
Čakával som pod starým stromom, držal pevne v mysli svetlá pod vašim domom..
Keď prichádzala ste rozjarená z opojného vína, sníval som , že raz budeme sa spolu v láske spíjať..
Ako elektrizujúce záblesky bol pohľad vašich očí..
A vo mne láskavosť, čo cítim, keď okolo nás sa kŕdel detí točí..

Váš M. COX

Visí a čaká.. a všetci hľadajú 10 sekúnd dostať sa jej do úsmevu..
Je unavená a keď padne večer, sadne si konečne na lavičku, ktorú nie je na jej obraze vidieť.. prefarbí si šedivé vlasy, logne si z Bordeaux a smutne hľadí na meniacu sa krajinu.. ostala uväznená v čase, ktorý s ňou nemá žiadne plány…chceli aby visela, tak visí…stráca pomaly majstrove rysy a svetlo je tak silné a umelé…dnes vydýchla naposledy
Mona Lisa is dead
Váš M. COX

..večer nás ukradol z baru v rýchlom tempe..chválabohu
..nebezpečenstvo prišlo až ráno, keď sa slnko plazilo po tvojom stehne…a ja zakusol som bezúspešne ruky a celé telo do prázdnej periny… prebral som sa…rýchlejšie a smutnejšie ako som čakal… bol to sen
Na stole dopis… tvoje vlasy sa vlnia v rýchlosti sveta a ty chceš už niečo iné…
..postavím si vodu na kávu

Váš M.COX